-
          Uhorsko ekonomicky zaostalé

-
          nízky stav vzdelanosti na Slovensku – nedostatok výraznejších talentov

-
          ťažké sociálne postavenie spisovateľov – malé honorára…

-
          centrom kultúrneho života sa stáva Martin, kde žijú aj predstavitelia starších prúdov (Mudroň, Kubáni)

-
          Slovenské pohľady opäť vychádzajú (Vajanský), taktiež aj Národné noviny s prílohou Černokňažník, vzniká Muzeálna spoločnosť, ženský spolok Živena, peňažný ústav Tatra

-
          Almanach napred – (Hviezdoslav, Manšel) – potreba zmeny obsahu textov, oslobodiť sa od národnostných tém; nastoliť iné smerovanie ako štúrovci

-
          kapitalizmus prechádza do štádia imperializmu, protirečenia vyvrcholili v 1.sv.vojne, ktorá mala kruté dôsledky – zničené ľudské životy, materiálne a kultúrne hodnoty

-
          80te roky predstavujú rozvinutie tvorivého programu autorov prevej vývinovej fázy realizmu (1880-1900), ktorú charakterizuje spor dvoch koncepcií (predstavitelia : Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín, Šoltésová) Otázka zemianstva, peňazí, národnostných problémov a budúcnosti národa. Predstavitelia druhej fázy(1900-1918) kladú dôraz na sociálne problémy, obraz spoločnosti je kritickejší, názory na život demokratickejšie, bádať úsilie zachytiť meniaci sa život (Tajovský, Timrava, Jégé, Jesenský)

-
          kritický realisti si všímajú problémy slov. dediny ako ožobračovanie roľníctva, úpadok malých gazdovstiev, vzrast bezzemkov a vysťahovalectvo

1.
        Základné pojmy

-
          realizmus – snaha objektívne zobraziť skutočnosť a reálny život, ľudské vzťahy a charaktery. Človek je zobrazovaný v prostredí, v ktorom žije, nielen v zhode, ale aj v ustavičných konfliktoch. Pozornosť sa upriamuje na konkrétny všedný život, kde typickou postavou je obyčajný človek (Zuza, Mara, Ondro)

-
          monografická poviedka – poviedka, kde je iba jedna hlavná postava

-
          jednoaktovka – rozsahovo – krátka hra

1.1.1.
    ŽIVOTOPIS: Bývala v rodine evan. farára ako jedno z 9 detí. študovala doma (učil ju otec), kde aj začala písať svoje prvotiny. Takmer celý život prežila na dedine, takže najväčšia časť tvorby je venovaná práve jej. Zobrazuje problémy vtedajšej doby – kapitalizácia, a jej odraz vo vedomí ľudí. Kritizuje vtedajšie spoločenské pomery.

1.1.2.
    TVORBA: – postavy si nevymýšľa – čerpá z okolia (Ábelová a Polichno)

-
          Črty a poviedky: Za koho ísť – zachytáva medziľudské vzťahy

-
          Spoločenské prózy: novela Skúsenosť – z predprevratového obdobia

-
          Dedinská tematika: Márnosť všetko, Na jednom dvore, Ťapákovci, Mocnár

-
          Poviedky 1.sv.v.: novela Hrdinovia, Čas vojny

-
          Poprevratové diela: Skon Paľa Ročku, Všetko za národ

1.2.
      Jozef Gregor – Tajovský (1874 – 1940)

1.2.1.
    ŽIVOTOPIS: Narodil sa v Tajove pri BB ako prvý z 10 detí. Vychovával ho starý otec Štefan Grešta (ku ktorému sa vo svojej tvorbe vracal). Vyštudoval za učiteľa, ale keďže odmieta učiť po maďarsky, odchádza do Prahy, kde pôsobí v spolku Detvan. Povolajú ho do vojny, ale po čase prebieha na sovietsku stranu. Kritizuje národný nacionalizmus a obhajuje robotnícku triedu.

1.2.2.
    TVORBA: začína básňami a zbierkami – nie veľmi úspešné, preto píše prózu

-
          Robotnícka tematika: Nevinné ruky, Apoliena, Maco Mlieč

-
          Dvanásť duší, Do konca

-
          Dramatická tvorba: Ženský zákon, Statky – zmätky

-
          Jednoaktovky: Matka, Hriech, Tma, V službe

1.1.1.1.
    Ťapákovci: Prichádza jar. Všetci odchádzajú do polí, len Ťapákovcom sa nechce. V dome žijú piati bratia. Najstarší má manželku Iľu (Iľa – kráľovná), ktorá jediná je pracovitá. Chce, aby sa s ňou Paľo odsťahoval. Nesúhlasí, a preto Iľa odchádza preč. Lenivý manžel však po ňu nejde. V dome je ešte ich sestra Anča (Anča – zmija). Je kalika – postihnutá, hucká všetkých proti Ili. Končí sa to tým, že Paľo sa predsa len s Iľou odsťahuje

1.1.1.2.
    Mocnár: Ondro Bežan sa ožení za Iľu, s ktorou nevychádza ani on ani jeho matka.. Nenávidia sa, vzali sa len kvôli peniazom. Ondro chce, aby Iľa prepísala pole na neho, ona nechce. Ondra raz pri kradnutí kapusty zabijú. Matka zisťuje, čo bol jej syn zač. Aký bol pijan, zlodej, zhýralec. Sklamala sa v ňom. Iľa je slobodná – zbavila sa bremena.

1.1.1.3.
    Skon Paľa Ročku: Paľo Ročka pochádza z chudobnej rodiny. Z lásky si berie Zuzu (tá je z rodiny bohatej).Paľo ochorie, ale jeho žena si len myslí, že sa mu nechce robiť – odjakživa bol lenivý. Raz pri štiepaní kamenia omdlie a skoro zomrie. Rozhodne sa teda, že pôjde za doktorom. Lenže jediný dopravný prostriedok je len koč, ktorý požičiava farár. Keďže sa s ním Paľo kedysi pohádal – prichádzajú na neho kavky (zlé svedomie). Chce sa napraviť, a tak posiela Zuzu na faru po „mäsovú polievku“. Lenže aj to je len zámienka, a preto sa mu pohorší. Prichádzajú kavky o matke, ktorú kedysi vyhodil, lebo sa o neho nestarala. Zuza nakoniec ide aj po ňu. Po príchode sa Paľo s ňou i s farárom zmieri a spokojne umrie.

1.1.1.4.
    Na jednom dvore: Na jednom dvore žijú dvaja bratia, ktorí chcú vydať svoje deti – syna Paľa a dcéru Anču. Chcú ich dať dokopy, ale tí sa znenávidia. Pre Anču nájdu pytača – Paľo začína žiarliť. Dáva jej na výber – on, alebo pytač. Koniec je otvorený.

1.1.2.
    Jozef Gregor – Tajovský

1.1.2.1.
    Maco Mlieč: Pracuje u bohatého gazdu. Ešte, keď žili rodičia, sa dohodli na pláci – základné potreby (šatstvo, jedlo fajčivo). Jemu ani peniaze nebolo treba, lebo nemal rodinu. Gazda si užíval a Maco zaňho všetko robil. Primeranú plácu však nedostal. Keď ochromel na jednu nohu, nevládal robiť ako predtým. Je zanedbávaný, chradne – nik sa oň nestará. Teste pred smrťou príde absurdne za gazdom a pýta sa, či nie je niečo dlžný. Potom ho ešte požiada o pekný pohreb na cintoríne. Gazda mu vystrojí bohatý honosný pohreb.

1.1.2.2.
    Apoliena: Chudobná slúžka, ktorá prišla slúžiť na gazdovstvo. Je to útle 15-ročné dievča, ktoré ohluchlo, pretože ju otec bil. Pracuje za veľmi malú plácu. Učni ju vysmievajú a bijú ju. Zvaľujú na ňu všetko zlé, čo urobili. Dokonca ani gazdiná ju nešetrí. Apoliena je však vďačná, že môže pracovať a že dostane najesť. Nakoniec ju však vymenia za inú slúžku

1.1.2.3.
    Horký chlieb: Mara Turianka žije sama so svojimi deťmi. Manžel jej umrel, nemá peniaze pre deti, a preto ide do služby starať sa o cudzie. Takto v noci chodí pozrieť raz na pánske, raz na svoje. Bojí sa, aby na to nikto neprišiel. Lenže cez zime kvôli tomuto behaniu ochorie. Poviedka končí zamyslením, že urobila ešte horšie akoby ich nechala samé, pretože ochorela, a ak umrie, ostanú samé navždy a tiež umrú.

1.1.2.4.
    Mamka Pôstková: Chudobná stará žena, ktorá si kedysi požičala 12 korún z banky. Má lenivého muža a syna. Ten sa ožení a má veľa detí, o ktoré sa Mamka spolu s nevestou starajú. Snaží sa čestne splácať dlh a chodí do banky vrátiť po pár halierikoch. Lenže syn ju vyhodí z domu. Po čase ju vezme opäť späť.

-
          na rozdiel od Kukučína stratila ideály – kritizuje

-
          nevyzdvihuje už problém zemianstva a svoje témy nestavia do harmonického prostredia

-
          zameriava sa na psychiku postáv – cez monológy a úvahy – (vnútorné vykreslenie)

-
          hlavné problémy materinstva a manželstva

-
          snaží sa ukázať vtedajšie dedinské, ale aj spoločenské zvyky

-
          jej postavy ani samy nevedia, čo chcú

-
          všetky konflikty majú svoje soc. pozadie – aj, keď sú postavy posunuté do citovo – psychologickej, či mravnej roviny

-
          nepriama charakteristika, ale aj priama cez mená a prezývky (Kráľovná, Zmija)

-
          časté opakovanie bežných mien v poviedkach (Iľa, Paľo, Zuza…)

-
          manželstvo nevidí ako idylu, ale ako zložitý vzťah

-
          už nemá tak optimisticky ladené poviedky ako Kukučín – nedáva šancu na zlepšenie vtedajšej situácie, ak sa aj humor vyskytne, je bez sentimentality

-
          autobiografické postavy, ( i Timrava ), autentickosť postáv z reálneho života

-
          nárečový jazyk; nepriama vl.reč, polopriama vl.reč

1.1.2.
    Jozef Gregor – Tajovský

-
          monografický typ poviedok (hl. postavou býva prostý človek), sociálno-analytické poviedky

-
          poviedky sú krátke, jednoducho písané a majú väčšinou otvorený koniec

-
          vzťahy medzi mužom a ženou, vzťahy medzi bohatými a chudobnými, bieda, utrpenie, honba za potravou pre seba a pre deti, vplyv spoločenských vzťahov

-
          myšlienka diela sa vždy ukáže v závere

-
          všíma si tých najbiednejších ľudí – viac priestoru venuje postavám ako prostrediu – typizácia

-
          neharmonizuje život na dedine – naopak, ostro ho kritizuje

-
          slovenská pasívnosť – hrdinovia sa nebránia svojmu osudu

-
          sám Tajovský tu vstupuje ako rozprávač, alebo postava v úzadí

-
          hovorový jednoduchý jazyk

1.1.1.1.
    Ťapákovci

1.1.1.1.1.
    Anča – Zmija: v 10 rokoch dostala obrnu, ktorá spôsobila jej ochrnutie. Volajú ju zmija, lebo do každého rýpe. Jej pekná tvár je v kontraste s telom a chovaním. Nahnevá sa, keď si ju v noci pomýlia so psom. Vnútri je veľmi citlivá. Uštipačnosť a jazyk sú jediné zbrane, ktorými sa môže brániť

-
          má rada Jana, ale pretože je kalika, svoje pocity skrýva – nemôže sa s tým vnútorne vyrovnať – je nešťastná aj z toho. že cudzím šije čepce a sama sa nikdy nevydá

1.1.1.1.2.
    Iľa – Kráľovná: jediná z rodiny, ktorá robí zmeny a chce niečo nové. Pri službe nabrala pánske móresy, a preto sa vyvyšuje nad Ťapákovcov (preto kráľovná). Je pyšná, zdravo sebavedomá, má dobrý názor na vzdelaných ľudí – ten sa však zmení, kým prebýva u rechtorovcov, lebo ju neberú ako človeka, ale ako slúžku (=nadradenosť)

-
          nakoniec získa Paľa na svoju stranu

1.1.1.1.3.
    Ťapákovci: leniví, stále sa vyhovárajú, keď majú ísť robiť. Ani len rozprávať a myslieť sa im nechce, všetko im je jedno, ich životospráva a hygiena je strašná

-
          udržujú len staré zvyky a obyčaje – nechcú zmenu, lebo sú veľmi pohodlní

1.1.1.2.
    Mocnár

1.1.1.2.1.
    Iľa: mladé pekné dievča, ktoré má iba macochu – vydá ju za Ondra kvôli majetku. Bežanovci je nenávidia – chladné vzťahy v rodine. Správajú sa k nej ako k „podriadenej“ ktorá prispeje do majetku. Ondrova smrť je pre ňu akoby vykúpením.

1.1.1.2.2.
    Ondro Bežan: (=Mocnár) pekný, urastený chlap, ktorého matka ho veľmi zbožňuje. On jej stále nadáva a vyhadzuje na oči, že mu dala za ženu Iľu. V krčme, kam chodieva, spozná Paľa a ten ho navedie na zle chodníčky – doma bije ženu, je neúctivý k matke. Pri krádeži kapusty ho zabijú – prílišná sebavedomosť a namyslenosť mu spôsobia smrť

1.1.1.2.3.
    Anča Bežanová – matka: na smrť nenávidí Iľu a dáva jej za vinu všetko Ondrovo zlo. Jediná pohnútka, prečo prijala Iľu, bol majetok – keď však odmieta dať prepísať pole na Ondra, Anča zúri. Je strašne falošná – všetko, čo robí je len pretvárka

1.1.1.3.
    Skon Paľa Ročku

1.1.1.3.1.
    Paľo: z chudobnej rodiny – celý život tvrdo pracoval, ale aj tak veľa nezarobil, lebo otec majetok prepil – on to vyčíta matke (neprávom), a preto ju vyhodí. Zaľúbi sa do Zuzy a aj napriek namietaniu rodín sa vezmú – postupom času ich láska upadá až nakoniec, keď umiera ju znenávidí, lebo si myslí, že sa znovu vydá za iného

1.1.1.4.
    Na jednom dvore

1.1.1.4.1.
    Paľo: mladý pekný chlap, ktorý je príliš sebavedomý: kedysi mal rád Anču a boli radi spolu, ale znenávidel ju, lebo mu ju vnucovali

1.1.1.4.2.
    Anča: nie je veľmi pekná, vadí jej keď ju za toto mama všade zhadzuje

1.1.2.
    Jozef Gregor – Tajovský

1.1.2.1.
    Maco Mlieč

1.1.2.1.1.
    Maco Mlieč: pracuje u gazdu, aby si aspoň niečo zarobil – nie je mu treba veľa peňazí, pretože sa o nikoho nestará. Nemá ani len vlastnú izbu, spí so statkom v maštali – nestará sa však o svoje podmienky – je mu to jedno. Je zanedbaný a špinavý – nik nechce s ním ani obedovať. Je však spokojný so svojím osudom – nemá pocit, že by ho gazda zdieral. Často sa mu však vysmievali a nazývali „Mliečnikom“ – nevadilo mu to – sám sa považoval za darmožráča.

1.1.2.2.
    Apoliena

1.1.2.2.1.
    Apoliena: skromné dievča, ktoré sa nesťažuje na svoje útrapy. Je rada, že vôbec môže pracovať a zarobiť chabý peniaz. Pokorne prijíma urážky a bitku, lebo vie, že neskôr to prejde. Pre všetkých nie je nič viac ako slúžka, o ktorú ani nazakopnú. Nikto sa jej nepýta na problémy a na to, čo môže ešte dieťa chcieť

1.1.2.3.
    Horký chlieb

1.1.2.3.1.
    Mara Turianka: veľmi miluje svoje deti a bojí sa o ne. Je odkázaná sama na seba. Keďže je veľmi chudobná a hladujú, musí ísť aj v noci varovať deti. Vracia sa však pozrieť i na svoje, lebo sa o ne bojí. Bezmocná vdova – keď ochorie, hrozí jej, že umrie a deti ostanú samé – otvorený koniec

1.1.2.4.
    Mamka Pôstková

1.1.2.4.1.
    Mamka Pôstková: zadĺžila sa pre rodinu. Nikdy však nebola prosiť o predĺženie dlžoby – čestne splácala po halieroch. Zarába na to príležitostnými prácami – zber repy, pečenie chleba. Je príliš dôverčivá – svojmu synovi by dala všetko. Je veľmi čestná – predá i svoju perinu, aby splatila dlh

i keď bola veľmi stará, obetovala sa i pre svoje vnúčatá – vždy sa obetovala a 

1.1.1.1.
    Muž a žena (Mocnár, Skon Paľa Ročku, Na jednom dvore)

-
          vzťahy bývajú založené na vypočítavosti – kvôli majetkom

-
          citové problémy (láska vs. majetok) – manželstvo je zložitý vzťah

-
          otázka morálnych princípov v manželstve – muž mláti ženu, nenávidia sa

-
          žena má podradené miesto v rodine

-
          ak sa berú z lásky, čelia mnohým problémom – nesúhlas rodín, chudoba, neprajnosť osudu

-
          do sporov sa miešajú aj susedia a blízky – často ešte vzťahu pohoršia

1.1.1.2.
    Kapitalizmus (Mocnár, Skon Paľa Ročku)

-
          ľudia sa berú kvôli majetkom

-
          veľkosť majetku signalizovala veľkosť a moc osoby – nesprávne pohnútky

-
          materialistické založenie rodín – láska bola zatlačovaná do úzadia

-
          Paľo dokonca aj vyhodil nespravodlivo matku, lebo nedokázala zastaviť otca v utrácaní majetku – statok bol dôležitejší ako rodina

-
          hospodárske problémy – schátralosť niektorých statkov

1.1.1.3.
    Materinstvo (Mocnár, Na jednom dvore, Skon Paľa Ročku)

-
          niekedy až prehnaná láska k svojim deťom (Anča Bežanka) – nevidia chyby, ktoré by inak mohli napraviť – vinia druhých z ich chýb

-
          prehnaná agilnosť – chcú pre syna to najlepšie =>majetok, ktorý prinesie nevesta

1.1.1.4.
    Morálne problémy (Mocnár, Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Na jednom dvore)

-
          človek je schopný všetkého, aby sa obohatil – poklesnutá morálka – alkoholizmus, násilnosti voči ženám,

-
          boj o moc v rodinách (Anča – Iľa)

-
          svedomie sa ozýva až na smrteľnej posteli

-
          rodičia nútia dvoch do svadby – miešajú sa do všetkého

-
          problém ohovárania – susedia sa starajú do cudzieho

-
          lenivosť, zaostalosť a tuposť – ľudia sú však s tým spokojný – vnútorne sa nebúria

1.1.1.5.
    Spoločenské problémy (Ťapákovci, Mocnár)

-
          spoločnosť preferuje majetných – priepastný rozdiel medzi chudobnými a bohatými

-
          konzervativizmus – (Ťapákovci) – zastaralé myslenie, stagnácia pokroku

-
          ľudia sami nevedia, čo chcú

1.1.2.
    Jozef Gregor – Tajovský

1.1.2.1.
    Spoločenské (sociálne) problémy (Maco Mlieč, Apoliena, Horký chlieb, Mamka Pôstková)

-
          chudoba núti ľudí, aby stále pracovali – nemajú čas na rodinu a deti

-
          vykorisťovanie detí – ťažko pracujú za malú mzdu, aby si vôbec na seba zarobili

-
          vykorisťovanie ľudí (Maco Mlieč) – tvrdo pracuje, ale keďže nemá veľké nároky, majiteľ to zneužíva – nedostatočná pláca

-
          bezvýchodiskovosť ľudí, ktorí bojujú za svoju existenciu

-
          bohatý sa vyvyšujú nad chudobných

1.1.2.2.
    Medziľudské vzťahy (Apoliena, Maco Mlieč, Mamka Pôstková)

-
          človek využíva človeka ak má z toho zisk

-
          neúcta k rodičom – matke

-
          zlé zaobchádzanie s postihnutými – silnejší bijú slabších

-
          niektorí ľudia obetujú pre iných všetko a tí si to nevážia

1.1.2.3.
    Morálne problémy

-
          alkoholizmus

-
          otázka priorít – honba za majetkom i napriek zašľapaniu lásky a ľudskosti

1.1.2.4.
    Muž a žena (Mamka Pôstková, Horký chlieb)

-
          bezmocnosť žien – ťažký osud – musia sa starať o rodinu a ešte ju i vyživovať, sú odkázané samy na seba

-
          vzťahy medzi nimi: lenivý muž si urobí zo ženy slúžku, mláti ju