Kompozičné a formálne špecifiká diel
1.1.1.
Božena Slančíková – Timrava
-
na rozdiel od Kukučína stratila ideály – kritizuje
-
nevyzdvihuje už problém zemianstva a svoje témy nestavia do harmonického prostredia
-
zameriava sa na psychiku postáv – cez monológy a úvahy – (vnútorné vykreslenie)
-
hlavné problémy materinstva a manželstva
-
snaží sa ukázať vtedajšie dedinské, ale aj spoločenské zvyky
-
jej postavy ani samy nevedia, čo chcú
-
všetky konflikty majú svoje soc. pozadie – aj, keď sú postavy posunuté do citovo – psychologickej, či mravnej roviny
-
nepriama charakteristika, ale aj priama cez mená a prezývky (Kráľovná, Zmija)
-
časté opakovanie bežných mien v poviedkach (Iľa, Paľo, Zuza…)
-
manželstvo nevidí ako idylu, ale ako zložitý vzťah
-
už nemá tak optimisticky ladené poviedky ako Kukučín – nedáva šancu na zlepšenie vtedajšej situácie, ak sa aj humor vyskytne, je bez sentimentality
-
autobiografické postavy, ( i Timrava ), autentickosť postáv z reálneho života
-
nárečový jazyk; nepriama vl.reč, polopriama vl.reč
1.1.2.
Jozef Gregor – Tajovský
-
monografický typ poviedok (hl. postavou býva prostý človek), sociálno-analytické poviedky
-
poviedky sú krátke, jednoducho písané a majú väčšinou otvorený koniec
-
vzťahy medzi mužom a ženou, vzťahy medzi bohatými a chudobnými, bieda, utrpenie, honba za potravou pre seba a pre deti, vplyv spoločenských vzťahov
-
myšlienka diela sa vždy ukáže v závere
-
všíma si tých najbiednejších ľudí – viac priestoru venuje postavám ako prostrediu – typizácia
-
neharmonizuje život na dedine – naopak, ostro ho kritizuje
-
slovenská pasívnosť – hrdinovia sa nebránia svojmu osudu
-
sám Tajovský tu vstupuje ako rozprávač, alebo postava v úzadí
-
hovorový jednoduchý jazyk
